Pustvopol

by KATARÍNA MÁLIKOVÁ

supported by
Cameron Toll
Cameron Toll thumbnail
Cameron Toll Visionary alchemist combines Slovak folk + smooth soul + dark ambient. For greater proportion of last element, try Postalgia, her latest. Favorite track: Cudzie svetlo.
merumeru
merumeru thumbnail
merumeru Tired of the common combination of Slavic folk and rock? Then it's time to listen to Katarina and her ensemble which bring beautiful and original modern take on Slavic folk without taking it to any extremes. Pustvopol is a CD that certainly deserves more than one listen. Favorite track: Jedna sestra.
/
  • Streaming + Download

    Includes unlimited streaming via the free Bandcamp app, plus high-quality download in MP3, FLAC and more.

    Download obsahuje bonusový track a booklet.
    Purchasable with gift card

      €5 EUR  or more

     

1.
Pustvopol 03:39
Pustvopol, pustvopol – pustvopolskvo polo, koť iďem od ňoho, ďeľí sa vo trojo.
2.
Zrána 04:05
Dnes už deň stojí na nohách, pretvára sa čas: zvetráva sa v prach. Ráno na dedine. Svetlotiene pri kolene – chlad a vlhko po rosách. Bystrosvieža ostrosť vzduchu ma čistí od nemohluchu. Rodí sa všetko čerstvé. Prinúťte ma vstať do rána – aj keď som urevaná a doráňaná. Život si neprespať. Život si neprepásť. Nezbezvedomieť si život.
3.
Bulo bi nam bulo v Roťiťanki robiť, kebi nam ňebulo tak daľeko choďiť. Tak daľeko choďiť a tak tvrdo robiť – bulo bi nam bulo v Roťiťanki robiť. Hore maľiňakom, dolu maľiňakom. Polvomskich horarov treba biť kijakom.
4.
Kolo nás 03:39
Kolo nás, kolo nás, kolo našich dverí, preľeťelo ftáča v čiernom, bielom perí. Ňebolo to ftáča v čiernom, bielom perí, aľe to bol šuhaj v ľanovej košeľi. Ľanová košeľa šitá dolu krajom – šila ju mamila pod zeľenim hajom. (Keť ju višívala, pekňe si spievala), keť mu ju davala, žalostne plakala.
5.
Dínom, dánom, na kopečku stála, dínom, dánom, na mňa pozerala. Dínom, dánom, ňepozeraj na mňa, dínom, dánom, ňepôjďeš ti za mňa. Dínom, dánom, prečo by som ňešla? Dínom, dánom, veť ja ňie som pišná! Dínom, dánom, kráľovná je pišná, dínom, dánom, tá za muža išla!
6.
Zvláštne, že zrazu myslím na iné slová. Iné priestory, iný hlas. Konečne ma omylom vyslobodzuje cudzia sila. Vždy je to neuveriteľné – znova v sebe nájsť lásku. Nadýchať sa schuti chladného vzduchu. Obľúbiť si zore. Darovať si krásu. V strede toho roztraseného dňa ma osvietilo cudzie svetlo a svet sa zmenil na nepoznanie.
7.
Jedna sestra 04:36
Raz si a raz tu nie si – ako vietor, čo má ramená. Povinnosť a chladná hlava. Ostal si bez mena. V konároch vyje modrá spomienka – bledne na papieri a mizne ako dym, keď sa zošerí a ja horím. Kypím ako riava, no slzím pramene: je dokonané a zmenené – rieky obmývajú kamene a keď už oni prehovoria a vtlačia slová do hliny, všetky kotliny sa to dozvedia: že šumia javory pyšných pohorí a delí ich hlboká dolina. Meghasad a szíve. Nikdy neľutuj, že si niekomu daroval svoju lásku.
8.
Som divá zver, pasiem sa na poľanách – niet pre mňa miesta tam, kde sa dusím, kde ma tlačia k stene. Čakajte ma, hory: večné a nezmenené. Môj domov je vo výšinách. Spím, kde je mäkký mach, kúpem sa v bystrinách. Skrývam sa v dolinách. Som v plachej zrenici, aj v zuboch, čo drvia kosti. Vrátila som sa, v nepoznanej divokosti. Som ako smrek vysoká. Šípy už nemieria do oka. Mraky sa rozbrieždili, keď vlky pomedzi kleny vyli a teraz si ty na rade, môj milý. Už ma nikto nepritlačí k stene! Čakajte ma hory, večné a nezmenené, moje nohy sú pevné, ako korene zapustené do zeme! (Tam, kde sa delia hlboké doliny, aj ty utečieš za nimi.)
9.
Poklad sa nedá vysloviť – je skrytý kremienok v ružovkastom papieri, má vzhľad mojej duše. V mäse a útrobách omína, aj vlaží. Chceš moje bremeno. Poklad sa nedá vysloviť – a napriek tomu si dnes pomenoval lásku. Modlím sa, aby už odišla – nech uletí na krídlach podenky: nepísaná, nepremietaná v kinách, kríž aj požehnanie, jarmo aj podarok – ako všetko, čo je cenné. Raz to pochopíme – na konci, keď zažiari ako svetlo Perseidy a potom ako po modlitbe: Amen.
10.
Cítim, ako sa mi rozširuje srdce a steká: ako láva po vnútornostiach tela. Som zmätená, zmätená celá – všetko na svete by chcela. Chcem myslieť na fyziku času, ako preverí čo je dané: to, čo má vydržať prežije a ostatné neostane. Boli dni, kedy som si zviazala dušu a chcela, chcela, chcela. Túžba je moje väzenie, moja cela. Až prišli dni, kedy som všetko odložila a odvtedy nechcem nič, než lávu v žilách a cítiť sa ako páv: Som odliata z krehkých láv. Láva bola boľavá. Láv bola záplava a teraz pod ňou tuhne tá pravá – ľavá ja a cíti sa ako páv: Som odliata z krehkých láv.
11.
Cítim, ako sa mi rozširuje srdce a steká: ako láva po vnútornostiach tela. Som zmätená, zmätená celá – všetko na svete by chcela. Chcem myslieť na fyziku času, ako preverí čo je dané: to, čo má vydržať prežije a ostatné neostane. Boli dni, kedy som si zviazala dušu a chcela, chcela, chcela. Túžba je moje väzenie, moja cela. Až prišli dni, kedy som všetko odložila a odvtedy nechcem nič, než lávu v žilách a cítiť sa ako páv: Som odliata z krehkých láv. Láva bola boľavá. Láv bola záplava a teraz pod ňou tuhne tá pravá – ľavá ja a cíti sa ako páv: Som odliata z krehkých láv.
12.
Odíď, túžba. Som z teba neslobodná – chcem sa odraziť od dna, kde hľadám pohyb a šťastie. Kde rastie, kvitne a dozrieva? Chcela by som ho oberať. Odíď, úzkosť. Chcem sa nebáť tmy, čo pohltí sen v pomalom smäde na púšti, kde v bezvetrí vyústim ako mútna rieka, cez ktorú nepreteká živé. Chaos, chaos, kde je krajina, v ktorej sa rodí nové a stále začína, kde sa nebojím, kde je môj rým, kde viem vnímať život, kde mi nie je clivo za ničím? Chcem odísť z tmy, ťahať sa za svetlom ako popínavá rastlina. Chcem odísť z hmly – začiatky čerstvo voňajú, chcem stále začínať. Žiť nové, murovať zámky snové. Žiť nové, žiariť svetlom komét. Už sa nebudem báť – strach sa odparí ako rosa a roztopí ako inovať. Vietor sfúkne mraky z očí, v ktorých otázniky budú čakať veci zázračné, kým sa všetko znova nezačne. Odíď, smútok. Chcem byť šťastná a nepresádzať, čo zapustilo korene – starostlivo vsadené v hlbokej zemi, v záhrade nemých.
13.
A čo teraz? Spáliť mosty, zbúrať hrady, sfúknuť dym po výstrele do oblohy? Pribúdajú smutné slohy, dokiaľ všetko nezničím. Keď mi z loďky vidno iba chrbát, neplávaj po prúde k nej – nechaj vrkoč, siluetu. Práve dopovedá vetu a to je to posledné. Prvé jarné, chladné vône. Odmietam sa poraniť. Neodchádzam z trucu, neposielam lietadielká, zberám sa v rámci sebaobrany. Divoká, pradivoká, vášeň vznešená – smreková, prefúkaná, mrazivá planina. Úbočia, kotliská, strmhlav, rovina. Horkastá brusnica, poludňajšia hodina. Čo iba vo výšinách je vonná dúška materina – voňala by som ju, krutá, aj nevinná. Pustvopol, Pustvopol postvopolskvo polo – koť iďem od ňoho, ďeľi sa vo trojo.
14.
Ej, už som prešiov šťiri ďeďiňi, aj okres. Ešťe som ňeviďeu takvo švarnvo ďiouča, ako dňes. Čiernie očičká, červenie ľíčka ono má. A ono ma volá – poďme mi do poľa, obaja.

about

Pustvopol je debutový album skladateľky Kataríny Málikovej a jej ansámblu, ktorý vyšiel 7.11.2016 vo vydavateľstve Slnko records.

credits

released November 7, 2016

© Katarína Máliková 2016

license

all rights reserved

tags

about

KATARÍNA MÁLIKOVÁ Bratislava, Slovakia

Dark tunes from Slovakia.

contact / help

Contact KATARÍNA MÁLIKOVÁ

Streaming and
Download help

Report this album or account

If you like KATARÍNA MÁLIKOVÁ, you may also like: